Vítam vás v špeciálnom vydaní! Je to totiž prvý diel pripravený na objednávku a to pre slovenského výrobcu bryndze a syrov.
Keďže bryndzu milujem a vždy som ju pri varení používala a pretože mi sľúbili do tvorby nehovoriť, nebolo čo riešiť
a s chuťou som sa pustila do skúšania. Najväčšiu radosť z toho všetkého mal manžel Michal, lebo ho čakala slastná vyhliadka ochutnávania jeho obľúbených bryndzových receptov.
Že vám vŕta v hlave, prečo recepty nezadali slovenským kuchárom, ktorí boli bryndzou snáď aj odkojení? Na to som sa pýtala tiež. Vraj dokážem na rozdiel od nich napísať kuchárku s nápaditými, ale nie zložitými receptami a bez lipnutia na slovenských tradíciách, ktoré sú často obmedzujúce. A tak vznikla kuchárka, zahrávajúca sa s ingredienciami a ktorá sa nebojí sa kombinovať slovenskú bryndzu s talianskym rizotom, anglickým čedarom alebo švajčiarskym fondue, mexickou tortillou, či arabským korením. Vydala som sa s bryndzou proste do sveta na prechádzku!
Keď sa snažím vybaviť si môj prvý zážitok s bryndzou, príliš mi to nejde. Mám totiž pocit, že som ju jedla odjakživa. Typické
slovenské halušky sú mojím obľúbeným jedlom, len vždy zásadne prosím "bez slaniny a viac bryndze!". S Michalom sme
horské túry v Tatrách pravidelne zakončovali sliedením po nejakom tom salaši. Podvozok auta sme odierali o trsy trávy na
kopcoch, aby sme ho schovaný konečne našli. Odmenou nám bol kus čerstvého ovčieho syra a črpák žinčice.
Nezabudnem na nedávny zábavný zážitok, keď som bryndzu kupovala pri pulte s váženými syrmi. Práve som z nej skúšala
recepty a tak som jej potrebovala viac než obvykle. Po vyslovení "dajte mi tak kilo bryndze" znudený zástup ľudí za mnou ožil.
V šoku sa z radu neveriacky vyklonili postavy, aby si prehliadli toho šialenca, teda mňa. Ja som si vrecko naváženého obsahu akoby nič uložila do košíku a bez mihnutia oka odkráčala k pokladni. Po nákupe ingrediencií na dvanásť mojich predošlých kucháriek ma už nemôže nič rozhádzať.
Aby som zistila, ako bryndza vlastne vzniká, rozbehla som sa pozrieť si výrobu. A že to teda stálo za to. S Michalom sme boli prevedení výrobou nielen bryndze, ale aj oštiepkov, výlet sme si urobili za ovečkami na pašu a bola som aj pri ich dojení.
Neustále som nasávala informácie spolu s všadeprítomným ovčím pachom. Najsilnejším zážitkom pre mňa bolo pozorovať
tri dni staré jahniatka poskakujúce na vratkých nôžkach a potom si jedno z nich popestovať v náručí. Malo neuveriteľne
chlpaté uši, hebkú srsť a bečalo prenikavo vysokým hlasom, ktorý nás vždy rozosmial. Poviem vám, ochutnať na záver dňa
práve vyrobenú krémovú bryndzu bola tá najväčšia odmena. Lízali sme ju ako dezert a chuťové bunky zažívali tú najväčšiu rozkoš. Tým bielym zlatom sa Slovensko právom pýši!
Lenka Požárová
|
